Na prvý pohľad iná krajina,hlavne pre nás z Madridu. Zvyknuté na žltohnedú farbu kamkoľvek sa pohneš,zeleň bola pre nás príjemnou zmenou. Hory skôr pripomínajúce malé Švajčiarsko,ako masívnu madridskú Sierru. Ale morfológia krajiny samozrejme neznamená zpolitického hľadiska veľa. Iné je to sjazykom. Baskovia hovoria vlastným jazykom euskara. Jazykovedci sa doteraznezhodli, do akej jazykovej skupiny ho zaradiť a musím sa priznať, nepripomínalmi žiaden doteraz počutý jazyk. V Baskicku sú vo všeobecnosti na každom krokudvojjazyčné názvy, ale porovnaním španielskeho a baskického nápisu somnedospela k žiadnym podobnostiam, tak som napokon svoj malý súkromný výskumzanechala. Ďalšia vec je mentalita. Španieli sú šťastný slnečný národ, ktorý mávšeobecne na háku zopár drobností. Keď vyrazíte o desiatej do ulícktoréhokoľvek vačšieho španielskeho mesta, nepočujete vlastného slova. Ulice súplné na večeru sa uberajúcich ľudí, hlasne rozprávajúcich a gestikulujúcich,ako dopravná polícia. Desať hodín večer vo Vitorii vyzeralo značne odlišne.Ľudia sa v tichosti prechádzali starobylým mestom, neprúdili tam zástupy áut,ale skôr bicyklov. A zvolanie “Hola guapas!”ako keby nikto nepoznal. Na domoch nevysia španielske, ale baskické zástavy.Tie španielske sú len z nutnosti na štátnych inštitúciách.
Je toale podstatne odlišné, ako v Katalánsku, kde na španielčinu katalánci reagujúlen málokedy a ak, tak s nepriateľstvom. Baskovia vám bez problémov poradia, aj pomôžu. Vakomkoľvek jazyku. Z turistov sú nadšení, hlavne z tých zahraničných, ktorý knim až v takých množstvách ročne neprúdia. “Občas sem prídu španieli nadovolenku, ale skôr k moru. K nám dohôr ani nie.”
“Ľudia majúvoči nám predsudky. Bask rovná sa terorista.” Hovorí Juana. “Žijem v Paríži,ale pravidelne lietam domov navštíviť rodičov. Mám typické baskické meno, takžena letisko chodím s predstihom. Je mi jasné, že môj checkin bude vždy o pár minút dlhší a letmý pohľad naidentifikačnú kartu u mňa nebude letmý.”
“Sme bohatá krajina, preto nás nechcú pustiť.”pokračujeJavi. “ Spolu s Katalánskom v podstate živíme zvyšok španielska a hlavnechudobné provincie, ako Extremaduru (neviem, nakoľko má v tomto Javi pravdu,keďže som bola príliš zaneprázdnená – rozumej lenivá, si to zistiť). Somvýrazne proti násiliu, na druhej strane sa ale sám seba pýtam, či vôbec mámešancu na suverenitu. Španielska história sama o sebe zažila uz viac ako dosťkrvi. Ale oni nás aj tak nepustia. “ Smutne končí monológ Javi, zahasínedopalok cigarety o múrik a ide si uvariť kávu.
