10:26 nedela ráno. Budím Mariu. “Pssst, nepôjdeme na raňajky?” Vedľa mňa sa pohne rozospaté klbko naryšavelých vlasov. “Bože, to bola strašná noc, predstav si, že sa nás pri raňajkách pani domu spýta, ako sa nám spalo. No budem musieť použiť svoje diplomatické schopnosti. Nič sa nedá robiť.” Filozoficky začne ráno Maria. Moje ranné myšlienky sú v tomto smere značne zaostalo neandertálske. Cez týždeň zahluším budík, pomyslím si, ktorý blbec vymyslel prácu a prečo ho ti ostatní nezlynčovali a poberiem sa do kúpeľne. Nuž a cez víkend zahluším budík a šťavnato zahreším v piatich jazykoch, prečo som sa si s Luisom dohodla bajkovanie tak nemožne skoro a poberiem sa do kúpeľne. Maria sa ráno zobudí a môže písať reportáže. V duchu ju podozrievam, že väčšina jej reportáží aj takto vznikla.